Závislost na drogách, automatech
Dobrý deň, moje meno je Nikoleta a obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc môjmu priateľovi Martinovi. Aj napriek tomu, že som študovaná sociálna pracovníčka a špeciálna pedagogička, takže k ľuďom so závislosťami a poruchami mám blízko si neviem rady a som zúfalá. Môj partner má 32 rokov. Už ako mladý mal zopár mesiacov problém s pervitínom, vtedy však sám od seba dokázal povedať stop a na veľmi dlhú dobu bol čistý. Podotknem, že marihuanu fajčí od svojich 15 rokov ale nakoľko ho poznám dovolím si tvrdiť, že marihuana u ňho nieje ,,myslím si,, problém. Nikdy pre ňu nebol agresívny ani nebol frustrovaný keď ju nemal. Jednoducho si ľúbi zafajčiť. Aj keď netvrdím, že zrovna táto droga sa nemohla podpísať na jeho pokračovaní v živote. Sme spolu osem rokov. Pred 6 rokmi sa mi sám dobrovoľne priznal, že má problém s pervitínom, pričom ja som si to nijako nevšimla. Rozhodol sa, že to skúsi sám aby som zatiaľ nehľadala odbornú pomoc. Snažila som ho čo najviac zamestnávať aby nemal čas myslieť na blbosti a dúfala, že to pomôže. Začal podnikať, otvoril si firmu a robota mu zabrala všetok čas. Na pár mesiacov odišiel do Prešova kôli práci a všetci sme boli spokojní, že mu to prospelo. Aj keď bol od pervitínu čistý sem tam mal veľmi agresívne stavy, keď sa niečo pokazilo v robote do toho sme sa začali hádať vela krát to vyústilo do stavu, že doma začal rozvíjať veci dokonca sa dá pred mojimi očami a očami mojich svokrovcov podrezal. Dobrovoľne si však nechal ranu ošetriť. Aj keď to bolo pre nás hrôzostrašné a vedeli sme, že zdravé správanie to nieje považovali sme to za skrat v afekte.
Netrvalo dlho a dozvedela som sa, že Martin začal hrať automaty. Neskôr sa mi priznal... Firma veľmi dobre vynášala a pravdepodobne vniesla aj jemu do hlavy behom roka prehral neskutočné peniaze. Nedalo sa to ustriehnuť, utiekol z domu nevrátil sa aj dva dni telefón mal vypnutý niekedy si ho zapínal, keď potreboval zohnať peniaze. Urobila som rázny krok firmu vzala na seba aby nemal prístup k žiadnym peniazom a všetko som riadila ja. Chvíľu to vypadali, že to funguje ale neskôr sa mi sám priznal, že dal do záložne všetko svoje náradie do roboty aby mal peniaze a bol ich prehrať a priznal sa že začal znovu s pervitínu. Vtedy liečbu odmietal mal depresie utekal z domu, nechodil do práce na všetko kašlal. Po pár mesiacoch sa rozhodol, že ho máme zobrať liečiť sa. V Nitre je to ťažko, Martin si neplatí zdravotné poistenie takže kdekoľvek sme prišli zatvorili pred nami dvere, pretože je neplatič pričom je ochotný si uhradiť z vlastného zdroja celú liečbu. Jeden nemenovaný lekár, ktorý bol ochotný ho prijať mal fľašku otvorenú na stole a mal dosť promile počas pracovnej doby podotýkam, aj Martin zhodnotil, že nechce aby ho liečil tak isto chorý človek ako je on sám. Mám za sebou veľa praxe v zariadeniach pre chorých a závislých a bola som skutočne zhrozená s ich prístupom. Martin je veľký vtipkár a keď videl, že nemá nárok na liečbu pri 2 lekárkach sa snažil aspoň nadviazať komunikáciu, že sa aspoň vyrozpráva keď už nič iné...boli neochotný a bavili sa s ním nie ako s človekom ale ako s feťákom čo si nevie vážiť život. Odišiel odtiaľ a povedal, že pokiaľ sa nenájde niekto ochotný, kto by sa sním porozprával ako s človekom, ktorý potrebuje pomoc, tak ho nikam už nedostaneme. Od toho obdobia to išlo nasledovne 2 mesiace bez drog bez problémov. Po 2 mesiacoch nejaký 2 alebo 3 dňový skrat s priznaním, agresivitou, plačom a vyhrážaním ako ho nebaví život a chce sa zabiť. Potom zasa 2 mesiace naporiadku a potom znova... Takto isto dokola asi 4 krát. Depresie sa stupňujú, do toho začína mávať falošné predstavy o tom ako mám inú známosť, pričom to vôbec nieje pravda, nainštaloval mi do auta plošticu aby ma sledoval. Neustále si niečo vymýšľa potom má z toho depresie všetko zvaľuje na mňa, že z všetko môžem ja, pričom ja sa mu snažím stále pomôcť. Aj keď som sa mohla na to už dávno vykašľať stále dúfam, že sa zmení. Začali sme plánovať rodinu a dom, všetko vypadali byť super až pokým sa nedostal znova do depresie znova sa nafetoval už druhý deň o ňom nikto nič nevie, neustále mi iba píše, že sa zabije a jeho nebaví život a on to už naozaj spraví a máme ho nechať tak nech sa neopovážim zavolať pomoc, policajtov alebo záchranku. Pochopte aj mňa bojím sa urobiť akýkoľvek krok aby som neurobila niečo ešte horšie. Keby zavolám na neho policajtov stavím sa, že by ma nenávidel ako mi uznal, že som to urobila pre jeho dobro. Bojíme sa, že ak privoláme záchranárov tam kde je a zbadá to , zrovna v tej chvíli si niečo vykoná.
Prosím Vás pomôžte nám. Ako máme riešiť takúto situáciu? Čo robiť v takom prípade keď odmieta akúkoľvek pomoc a je agresívny ak chceme zsiahnuť?
Vopreď sa ospravedlňujem za prvopis, píšem cez smartfón. Ďakujem za odpoveď.
Prajem príjemný deň.
mjr. MUDr. Denisa Gottvaldová
Specializace: Praktické lékařství pro dospělé Pracoviště: Centrum zdravotních služeb Bechyně
Dobrý den,
předně bych zde viděla nutnost nějaké trvalé léčby a sledování. Nezmínil...
MUDr. Miroslav Sekot
Specializace: Psychiatrie, Psychoterapie Pracoviště: Hélio - centrum pro duševní zdraví
Dobrý den
Tak to je super, když jsem začal spolupracovat z touto poradnou, říkali mi že budu ...
